Život Prešova
online
online
Pred 25 rokmi sa stal Gorbačov prvým a posledným prezidentom ZSSR
15.03.2015 Celý región
Moskva 14. marca (TASR) - Michaila Gorbačova zvolili pred 25 rokmi 15. marca 1990 za prvého a zároveň aj posledného prezidenta Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Ako prezident zažil v auguste 1991 nevydarený pokus o prevrat. Z úradu odstúpil v decembri 1991, keď 11 bývalých sovietskych republík založilo Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ), čím sa vlastne rozpadol Sovietsky zväz.
Michail Gorbačov patrí k najvýznamnejším politickým osobnostiam druhej polovice 20. storočia. Bývalý sovietsky líder si vyslúžil široké uznanie za ukončenie studenej vojny.
Laureát Nobelovej ceny za mier z roku 1990 je však v Rusku často obviňovaný z likvidácie Sovietskeho zväzu.
Kariéra v Komunistickej strane
Jeho kariéra bola strmá a už v roku 1970 sa stal prvým námestníkom pre poľnohospodárstvo a v nasledujúcom roku členom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ).
Ako šéf stavropoľských komunistov sa Gorbačov dostal v roku 1978 do Moskvy a v roku 1980 sa stal členom Politbyra ÚV KSSZ. Vďaka vysokým funkciám v strane cestoval často do cudziny (Nemecká spolková republika, Kanada a Veľká Británia, kde sa stretol s Margaret Thatcherovou).
Bývalý sovietsky líder Michail Gorbačov v decembri roku 1984 neohlásene a spontánne navštívil sídlo vtedajšej britskej premiérky Margaret Thatcherovej na ulici Downing Street č. 10 v Londýne. Vyplýva to z materiálov, ktoré dnes odtajnil britský Národný archív (TNA). Na snímke zo 16. decembra 1984 je Michail Gorbačov (vľavo) a britská premiérka Margaret Thatcherová pred rezidenciou Chequers neďaleko Londýna.
Po smrti Konstantina Černenka zvolili vtedy 54-ročného Gorbačova 11. marca 1985 za generálneho tajomníka KSSZ. Bol prvým vedúcim predstaviteľom komunistickej strany, ktorý sa narodil po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii.
V rokoch 1985-1991 zahájil "reformy zhora". Pokúsil sa reformovať stagnujúcu komunistickú stranu a štátnu ekonomiku zmenami, spustenými po XXVII. zjazde KSSZ vo februári 1986. Boli nimi tzv. glasnosť (otvorenosť), perestrojka (prestavba) a uskorenije (zrýchlenie ekonomického vývoja). Prepustil mnohých disidentov, umožnil disidentovi Andrejovi Sacharovovi návrat do Moskvy. S ministrom zahraničných vecí Eduardom Ševarnadzem odštartoval zmeny v diplomacii Sovietskeho zväzu. Ekonomickými reformami chcel zvýšiť životnú úroveň a produktivitu práce, ako aj časť svojho prestavbového programu. Najvýznamnejší z nich, zákon o družstvách, prvý raz od čias Lenina umožňoval súkromné vlastníctvo podnikov v službách, výrobe a zahraničnom obchode. Mnohé z jeho reforiem však negatívne vnímali vládnuce špičky a časť obyvateľstva.
Zahraničná politika
Popularitu získal Gorbačov v zahraničnej politike, keď nechtiac začal proces rozpadu a zániku sovietskeho impéria. Začali sa otepľovať vzťahy s USA, známymi sa stali jeho stretnutia s vtedajším americkým prezidentom Ronaldom Reaganom. Najvýznamnejšie sa uskutočnilo 11. októbra 1986 v islandskom Reykjavíku, kde sa rokovalo o znížení počtu jadrových rakiet stredného doletu v Európe. Toto rokovanie viedlo k podpísaniu Zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu (INF) vo Washingtone (USA) 8. decembra 1987. Vo februári 1988 Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu, ktoré sa uskutočnilo v nasledujúcom roku. V roku 1988 oznámil, že Sovietsky zväz opúšťa Brežnevovu doktrínu a umožňuje krajinám východnej Európy rozhodovať o svojich vlastných vnútorných otázkach.
Spoločné rokovania Reagana a Gorbačova v konečnom dôsledku viedli k skončeniu politiky konfrontácie a pádu Berlínskeho múru v roku 1989. Na stretnutí Gorbačova s prezidentom USA Georgeom W. Bushom na Malte koncom roka 1989 oznámil Gorbačov koniec studenej vojny. V tom čase sa už rúcali komunistické režimy v Európe.
Nobelova cena
Nobelovu cenu v roku 1990 si Gorbačov preberal už ako prvý prezident ZSSR. Zjazd ľudových poslancov v Moskve ho do tejto funkcie zvolil 15. marca 1990. Prezidentom bol do rezignácie 25. decembra 1991, k zániku ZSSR došlo 31. decembra 1991.
Gorbačov sa potom utiahol do ústrania a venoval sa prednáškam na mnohých zahraničných svetových fórach.
Neúspešná prezidentská kandidatúra
Na politickú scénu sa pokúsil vrátiť ešte raz v roku 1996, keď neúspešne kandidoval v prezidentských voľbách v Rusku. Funkcie predsedu Sociálnodemokratickej strany Ruska, ktorú založil, sa vzdal 22. mája 2004. Strana mala v Rusku len málo sympatizantov. Okrem iného aj preto, že Gorbačovovi neodpustili jeho podiel na rozpade Sovietskeho zväzu a chaos, ktorý sprevádzal pozvoľný prechod krajiny k demokracii.
Duchovný otec perestrojky a glasnosti Michail Gorbačov si v máji 2012 v moskovskom Kremli prevzal z rúk prezidenta Dmitrija Medvedeva najvyššie štátne vyznamenanie Ruskej federácie. Rad sv. Andreja Prvopovolaného udelili Gorbačovovi za jeho celoživotné zásluhy.
V januári 2015 Michail Gorbačov v rozhovore pre časopis Der Spiegel povedal, že súčasné napätie okolo Ukrajiny môže prerásť do veľkého vojenského konfliktu v Európe, a zrejme aj do jadrovej vojny. Gorbačov v tejto súvislosti varoval pred zasahovaním Západu do ukrajinskej krízy.
Michail Gorbačov patrí k najvýznamnejším politickým osobnostiam druhej polovice 20. storočia. Bývalý sovietsky líder si vyslúžil široké uznanie za ukončenie studenej vojny.
Laureát Nobelovej ceny za mier z roku 1990 je však v Rusku často obviňovaný z likvidácie Sovietskeho zväzu.
Kariéra v Komunistickej strane
Jeho kariéra bola strmá a už v roku 1970 sa stal prvým námestníkom pre poľnohospodárstvo a v nasledujúcom roku členom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ).
Ako šéf stavropoľských komunistov sa Gorbačov dostal v roku 1978 do Moskvy a v roku 1980 sa stal členom Politbyra ÚV KSSZ. Vďaka vysokým funkciám v strane cestoval často do cudziny (Nemecká spolková republika, Kanada a Veľká Británia, kde sa stretol s Margaret Thatcherovou).
Bývalý sovietsky líder Michail Gorbačov v decembri roku 1984 neohlásene a spontánne navštívil sídlo vtedajšej britskej premiérky Margaret Thatcherovej na ulici Downing Street č. 10 v Londýne. Vyplýva to z materiálov, ktoré dnes odtajnil britský Národný archív (TNA). Na snímke zo 16. decembra 1984 je Michail Gorbačov (vľavo) a britská premiérka Margaret Thatcherová pred rezidenciou Chequers neďaleko Londýna.
Po smrti Konstantina Černenka zvolili vtedy 54-ročného Gorbačova 11. marca 1985 za generálneho tajomníka KSSZ. Bol prvým vedúcim predstaviteľom komunistickej strany, ktorý sa narodil po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii.
V rokoch 1985-1991 zahájil "reformy zhora". Pokúsil sa reformovať stagnujúcu komunistickú stranu a štátnu ekonomiku zmenami, spustenými po XXVII. zjazde KSSZ vo februári 1986. Boli nimi tzv. glasnosť (otvorenosť), perestrojka (prestavba) a uskorenije (zrýchlenie ekonomického vývoja). Prepustil mnohých disidentov, umožnil disidentovi Andrejovi Sacharovovi návrat do Moskvy. S ministrom zahraničných vecí Eduardom Ševarnadzem odštartoval zmeny v diplomacii Sovietskeho zväzu. Ekonomickými reformami chcel zvýšiť životnú úroveň a produktivitu práce, ako aj časť svojho prestavbového programu. Najvýznamnejší z nich, zákon o družstvách, prvý raz od čias Lenina umožňoval súkromné vlastníctvo podnikov v službách, výrobe a zahraničnom obchode. Mnohé z jeho reforiem však negatívne vnímali vládnuce špičky a časť obyvateľstva.
Zahraničná politika
Popularitu získal Gorbačov v zahraničnej politike, keď nechtiac začal proces rozpadu a zániku sovietskeho impéria. Začali sa otepľovať vzťahy s USA, známymi sa stali jeho stretnutia s vtedajším americkým prezidentom Ronaldom Reaganom. Najvýznamnejšie sa uskutočnilo 11. októbra 1986 v islandskom Reykjavíku, kde sa rokovalo o znížení počtu jadrových rakiet stredného doletu v Európe. Toto rokovanie viedlo k podpísaniu Zmluvy o likvidácii rakiet kratšieho a stredného doletu (INF) vo Washingtone (USA) 8. decembra 1987. Vo februári 1988 Gorbačov ohlásil stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu, ktoré sa uskutočnilo v nasledujúcom roku. V roku 1988 oznámil, že Sovietsky zväz opúšťa Brežnevovu doktrínu a umožňuje krajinám východnej Európy rozhodovať o svojich vlastných vnútorných otázkach.
Spoločné rokovania Reagana a Gorbačova v konečnom dôsledku viedli k skončeniu politiky konfrontácie a pádu Berlínskeho múru v roku 1989. Na stretnutí Gorbačova s prezidentom USA Georgeom W. Bushom na Malte koncom roka 1989 oznámil Gorbačov koniec studenej vojny. V tom čase sa už rúcali komunistické režimy v Európe.
Nobelova cena
Nobelovu cenu v roku 1990 si Gorbačov preberal už ako prvý prezident ZSSR. Zjazd ľudových poslancov v Moskve ho do tejto funkcie zvolil 15. marca 1990. Prezidentom bol do rezignácie 25. decembra 1991, k zániku ZSSR došlo 31. decembra 1991.
Gorbačov sa potom utiahol do ústrania a venoval sa prednáškam na mnohých zahraničných svetových fórach.
Neúspešná prezidentská kandidatúra
Na politickú scénu sa pokúsil vrátiť ešte raz v roku 1996, keď neúspešne kandidoval v prezidentských voľbách v Rusku. Funkcie predsedu Sociálnodemokratickej strany Ruska, ktorú založil, sa vzdal 22. mája 2004. Strana mala v Rusku len málo sympatizantov. Okrem iného aj preto, že Gorbačovovi neodpustili jeho podiel na rozpade Sovietskeho zväzu a chaos, ktorý sprevádzal pozvoľný prechod krajiny k demokracii.
Duchovný otec perestrojky a glasnosti Michail Gorbačov si v máji 2012 v moskovskom Kremli prevzal z rúk prezidenta Dmitrija Medvedeva najvyššie štátne vyznamenanie Ruskej federácie. Rad sv. Andreja Prvopovolaného udelili Gorbačovovi za jeho celoživotné zásluhy.
V januári 2015 Michail Gorbačov v rozhovore pre časopis Der Spiegel povedal, že súčasné napätie okolo Ukrajiny môže prerásť do veľkého vojenského konfliktu v Európe, a zrejme aj do jadrovej vojny. Gorbačov v tejto súvislosti varoval pred zasahovaním Západu do ukrajinskej krízy.
0
www.ZIVOTPO.sk
